Zoslanie Ducha Svätého ( Slávnosť)

06.06.2011 15:00

Omša vo dne:

Prvé čítanie:

Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.

V Jeruzaleme boli Židia, nábožní ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom.

Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom. I stŕpli a udivení vraveli: „Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania? A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili? My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kappadócie, Pontu a Ázie, Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch.“

 

Druhé čítanie:

Bratia, nik nemôže povedať: „Ježiš je Pán,“ iba ak v Duchu Svätom.

Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý. Aj služby sú rozličné, ale Pán je ten istý. A rozličné sú aj účinky, ale Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých, je ten istý. Každý však dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok.

Lebo ako je jedno telo a má mnoho údov, ale všetky údy tela sú jedno telo, hoci je ich mnoho, tak aj Kristus. Veď my všetci, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní, boli sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo. A všetci sme boli napojení jedným Duchom.

 

SEKVENCIA:

Duchu Svätý, príď z neba a vyšli nám zo seba žiaru svetla pravého.

Príď k nám, Otče chudobných, Darca darov sľúbených, svetlo srdca bôľneho.

Tešiteľ si najlepší, ó, hosť duše najsladší, ty sladké občerstvenie.

V práci si poľahčenie, v sparne si ovlaženie, v plači si potešenie.

Svetlo oblažujúce, naplň myseľ aj srdce ľudu tebe verného.

Bez pomocnej milosti človek žije v hriešnosti, nie je v ňom nič dobrého.

Očisť, čo je skalené, zavlaž, čo je znavené, uzdrav, čo je zranené.

Ohni, čo je stŕpnuté, zohrej, čo je skrehnuté, naprav, čo je zblúdené.

Daruj svojim veriacim, s dôverou ťa prosiacim, svätú milosť sedmorú.

Daj za čnosti odmenu, daj smrť dobrú, blaženú, daj nám radosť trvalú.

 

Evanjelium:

Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána.

A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“